Energetický sen či nočná mora? Veterný park rozdeľuje Stupavu

Už niekoľko mesiacov robí vedenie mesta Stupava intenzívnu kampaň, v ktorej obyvateľom prezentuje výstavbu veterného parku. Park sa má podľa návrhov a plánov od investora nachádzať medzi Stupavou a Zohorom v časti katastra mesta za diaľnicou, blízko železničnej trate a v susedstve skládky odpadov Zohor.

Diskutuje sa o stavbe jedenástich veterných turbín vysokých 220 metrov po vrchol listu vrtule. Takéto gigantické turbíny by podľa mienky mnohých Stupavčanov negatívne zasiahli do panorámy južného Záhoria, priľahlých Malých Karpát a severozápadného prístupu do Bratislavy.

Ako hovorí právnik Stanislav Kovár, člen stupavskej občianskej iniciatívy Stupavčania proti veternému parku, mesto veľmi agilne spolupracuje na presadení tohto projektu a prepožičiava na tento účel mestské Stupavské noviny. Už mesiace v nich vychádzajú články, ktoré zvýrazňujú len pozitíva veterného parku pre Stupavu.

Podľa neho sa investor projektu, ktorým je spoločnosť WSB Invest, j. s. a., pokúšal veterný park presadiť aj v niektorých lokalitách v okrese Skalica, konkrétne v Dubovciach, Mokrom Háji, Popudinských Močidľanoch a Radošovciach. Stretol sa v nich s neutrálnym, prípadne až odmietavým postojom zastupiteľstiev.

„Áno, jedným z možných investorov bol aj WSB Invest," reaguje pre Štandard Iveta Matúšová, starostka obce Radošovce, ktorej občania výstavbu veterného parku nepodporili v platnom referende.

Ďalšie obce veterný park zamietli uznesením obecného zastupiteľstva. „V našej obci budeme vždy zastávať a pridŕžať sa názoru občanov. K tomuto chceme prijať aj uznesenie obecného zastupiteľstva," spresňuje Filip Tokoš, starosta obce Dubovce. 

Aj v Popudinských Močidľanoch sa rozhodovalo o ponuke tohto investora. „Napriek uzneseniu obecného zastupiteľstva, ktoré sa v minulosti [pred piatimi rokmi, pozn. red.] rozhodlo výstavbu parku zamietnuť, firma WSB začala v roku 2020 proces posudzovania vplyvov parku na životné prostredie, ktorý dodnes ešte nie je definitívne ukončený," konštatuje starostka obce Dana Žúrková, ktorú práve v týchto dňoch upovedomilo ministerstvo životného prostredia o podkladoch vydania rozhodnutia a možnosti sa k nim vyjadriť.

Ako však vraví, o takej závažnej téme nemôže rozhodnúť len sedem poslancov obecného zastupiteľstva, preto chce dať obyvateľom priestor prostredníctvom referenda. 

Predstavitelia stupavskej samosprávy zatiaľ tento projekt vítajú. „Projekt sa teší stopercentnej podpore vedenia mesta," tvrdí Kovár s tým, že stupavský primátor Peter Novisedlák aj poslanci sú voči investorovi mimoriadne ústretoví. 

„Občanom zatvárajú ústa tvrdením o výraznom finančnom benefite, ktorý veterný park prinesie do rozpočtu mesta," vraví s dôvetkom, že to má byť asi 23-tisíc eur ročne za jednu turbínu. V prepočte ide o 253-tisíc eur ročne, ak sa postaví všetkých jedenásť turbín.

Podľa Kovára by však celkový príjem (253-tisíc eur) do rozpočtu mesta predstavoval maximálne 1,5 percenta v porovnaní s celkovým príjmom mesta, ktorý sa v posledných rokoch pohybuje medzi 17 až 22 miliónmi eur. „Išlo by len o kvapku v mori, ktorú Stupavčania takmer ani nepocítia," tvrdí. 

Pohľad vedenia mesta a investora

Projektový manažér a zástupca spoločnosti WSB Invest Ján Lacko tvrdí, že prakticky všetky dostupné zdroje potvrdzujú, že elektrina z veterných elektrární patrí k jedným z najlacnejších a pomáha znižovať cenu elektriny aj pre domácnosti, aj pre priemysel. „Zároveň cez pravidelné ročné platby môžu byť veterné parky zaujímavým zdrojom príjmu, z ktorého dokáže obec či mesto financovať rozvojové projekty," dodáva pre Štandard. 

Redaktorka Štandardu oslovila aj zástupcov mesta s otázkou, prečo tak intenzívne podporujú budovanie veterného parku. „Mesto musí hľadať všetky možné spôsoby, ako zvýšiť svoje príjmy, aby sme vedeli investovať do chodníkov, ciest, športovísk či výsadby zelene," objasňuje pre Štandard Erika Piesecká z Mestského úradu Stupava dôvody, prečo sú momentálne projektu naklonení.

Získané financie by tak mohli investovať do opráv, verejných priestranstiev, občianskej vybavenosti, údržby či projektov, ktoré nie sú viazané na dotácie.

Spresňuje, že Stupava podľa posledného sčítania narástla za posledných desať rokov o viac než tretinu obyvateľov. „Tento rýchly rast už v minulosti kládol a stále kladie zvýšené nároky na mestskú infraštruktúru a občiansku vybavenosť," povedala Piesecká s dôvetkom, že v posledných rokoch museli riešiť chýbajúce školské a predškolské kapacity a veľká časť rozpočtu preto aj naďalej smeruje práve do školstva.

Stupava, ako hovorí Piesecká, nemá priemyselný park a jej hlavnými príjmami sú podielové dane, daň z nehnuteľností a poplatok za odpad, ktorý je účelovo viazaný. Ďalším zdrojom sú eurofondy a dotácie viazané na konkrétne projekty. 

Ako vraví, v porovnaní s okolitými obcami, ako napríklad Zohor, Lozorno, Malacky či Plavecký Štvrtok, Stupava nemá ani príjem z priemyselných parkov. 

Čo hovoria o investorovi aktivisti

Právnik Stanislav Kovár z iniciatívy Stupavčania proti veternému parku upozorňuje na to, že investor má parametre malej a mladej firmy. „Spoločnosť WSB Invest, j. s. a., zatiaľ nie je držiteľom povolenia na podnikanie v energetike, ktoré vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. To znamená, že táto firma zatiaľ ešte žiadny veterný park neprevádzkuje," vraví právnik.

Dopĺňa, že spoločnosť má podľa dostupných zdrojov iba jedného zamestnanca, základné imanie 10-tisíc eur, celkové imanie okolo 230-tisíc eur. „Už len náklady na stavbu jednej turbíny sú v priemere 8 až 10 miliónov eur," dopĺňa Kovár.

Podľa Finstatu spoločnosť WSB Invest, j. s. a., za rok 2024 zarobila 444 eur a bola v strate viac než 7 200 eur. Najviac – 70-tisíc eur – utŕžila v roku 2022, keď bola v zisku zhruba 7-tisíc eur.

Kovár v investorovi nevidí renomovanú energetickú firmu. Podľa neho by zastupitelia mesta mali nájsť finančne silnejšieho investora pre prípad, ak by projekt zlyhal alebo mu skončí životnosť turbín a mesto si tak bude musieť samo poradiť s odstraňovaním veľkých turbín na náklady Stupavčanov. 

„Obávame sa, že tento projekt sa môže pre absenciu dostatočných finančných záruk a pre naivitu, ba až nekompetentnosť súčasného vedenia mesta skončiť pre Stupavu katastrofou," konštatuje Kovár s dôvetkom, že mestu a jeho občanom jedného dňa môže zostať na krku rozostavaný, skrachovaný a opotrebovaný veterný park, ktorého demontáž budú musieť občania platiť z vlastného vrecka.

Na problém odstránenia turbín upozorňuje ďalší aktivista Martin Fusek. „Listy veternej turbíny sa vyrábajú z kompozitu, na ktorého recykláciu zatiaľ neexistuje žiadna technológia. Preto sa musia po skončení životnosti ukladať na skládkach odpadov," spresňuje.

Projekt Veterného parku pri Stupave v navrhovanom rozsahu predpokladá podľa samotnej firmy investičnú náročnosť približne 100 miliónov eur. Ako spresňuje zástupca spoločnosti Ján Lacko, konečná suma bude závisieť aj od zvolenej technológie veterných elektrární v neskoršej fáze.

„Aktuálne nepočítame so žiadnou formou investičnej či prevádzkovej dotácie, napríklad formou garantovaných výkupných cien," spresňuje Lacko s tým, že projekt by sa mal financovať kombináciou súkromných zdrojov a bankového financovania, ako je to v prípade tohto typu investícií bežné.

Sila investora nie je zanedbateľná

Na silu investora sa však treba pozrieť aj z iného uhla pohľadu, pretože finančné výsledky jednej firmy ešte o ničom nemusia vypovedať. Dôležité je aj to, kto sa za firmou personálne skrýva. V tomto prípade ani nemusíme ísť celkom do hĺbky.

Predsedom predstavenstva akciovky WSB Invest, j. s. a., (do roku 2020 GreenWay Holding, j. s. a.) je Peter Badík. Z minulosti ho registrujeme ako šéfa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA).

Následne sa prezentoval ako spoluzakladateľ (spolu s Jurajom Ulehlom) a výkonný šéf skupiny GreenWay, pôsobiacej v poskytovaní nabíjacích služieb pre elektromobily nielen na Slovensku, ale aj inde, najmä v Poľsku a po novom aj v Chorvátsku. Má sieť viac než 1 300 nabíjacích staníc vo viac než 400 lokalitách.

Medializovali sa aj jeho aktivity v spoločnosti Voltia, ktorá sa zameriava na elektrifikáciu mestských vozových parkov a prispôsobovanie elektromobilov na logistické účely.

Práve Voltia Holding (s predsedom predstavenstva Jurajom Ulehlom) je akcionárom WSB Invest, j. s. a.

V dozornej rade Voltie sedí napríklad Ján Miškovský, ktorý je verejnosti známy skôr ako aktívny podporovateľ cyklistiky, jeho firma Janom patrí k sponzorom elitného belgického tímu Quick-Step.

Miškovský dosiaľ podnikal najmä v IT projektoch a v obnoviteľných zdrojoch energie. Svoje biznisy mal vo veľkej miere rozbehnuté predovšetkým v zahraničí. V súvislosti s obsahom tohto článku je dôležité, že v minulosti vo Fínsku vybudoval a neskôr aj zhruba dekádu prevádzkoval dva veterné parky s inštalovanou kapacitou 70 MW.

Pred dvomi rokmi sa mu podarilo urobiť veľký obchod, keď ich predal významnej nemeckej investičnej skupine Aquila Capital, ktorá sa špecializuje na čisté technológie a udržateľnosť. Hovorí sa o sume až 120 miliónov eur.

Mimochodom, len na Slovensku sa do portfólia tejto podnikateľskej skupiny radí viac ako štyridsať firiem, ktoré prevažne podnikajú v odvetví obnoviteľných zdrojov energie.

Ďalšie možné problémy

Právnik Stanislav Kovár pripomína aj to, že „odplata", ktorú investori platia obciam, sa odvíja od množstva elektriny vyrobenej veternými turbínami. Takže ak bude z dôvodu porúch či opotrebenia odstavená jedna veterná turbína alebo viac, môže klesnúť aj výška sľubovaných ročných platieb za veterný park, tvrdí.

Stupavčania môžu už teraz vidieť veľa veterných turbín postavených v rakúskych obciach, ktoré vyzerajú ako malé vrtuľky mierne nad horizontom. „Väčšina občanov, s ktorými sme komunikovali, sa domnieva, že na obzore pribudne niečo podobné, malé a málo nápadné," objasňuje Fusek. Podľa jeho slov si občania až tak neuvedomujú, že zatiaľ čo rakúske veterné turbíny sú zhruba 15 kilometrov ďaleko, tie stupavské budú len 2,5 kilometra od mesta. A majú byť aj podstatne vyššie než tie rakúske.

Ďalší aktivista a Stupavčan Roman Cauner dodáva, že negatívne účinky veterných turbín a parkov riešia mnohé krajiny, hlavne tie, v ktorých sa veterné parky prevádzkujú už dlhší čas a negatívne účinky sa už stihli prejaviť.

Spomína pôsobenie infrazvuku, s ktorým podľa jeho názoru, dostupných zdrojov a štúdií súvisia neurózy, poruchy sústredenia, zvýšená únava a kardiovaskulárne ochorenia. Hovorí aj o stroboskopickom efekte, keď lopatky turbín vytvárajú odlesky, blikanie a mihajúce sa tiene, čo môže spôsobiť psychické problémy a poruchy spánku ľuďom žijúcim v istej vzdialenosti od veterného parku. 

Opiera sa o zverejnené vedecké poznatky z oblasti medicíny, akustiky a životného prostredia, ktorých autorkou je napríklad kanadská environmentálna vedkyňa Magda Havasová. Tá priniesla sériu článkov na tému Prečo niektorí obyvatelia v blízkosti veterných turbín ochorejú, kde píše o zdravotných ťažkostiach nielen z dôvodu hluku či infrazvuku, ale aj o elektromagnetických javoch spojených s prevádzkou turbín.

Medzi viacerými autormi sa vyskytuje aj profesor otolaryngológie na Washington University School of Medicine Alec N. Salt so spoluautorom štúdie, biológom Jamesom A. Kaltenbachom, ktorí sledovali infrazvuk produkovaný veternými turbínami, stimulujúci vonkajšie sluchové bunky v uchu. Tie nevnímajú zvuk vedome, ale môžu vyvolávať pocity tlaku, tinitusu alebo narúšať spánok prostredníctvom podvedomých nervových dráh.

K negatívam patrí podľa Caunera aj ohrozovanie úrodnej pôdy vysušovaním, zhoršená môže byť aj kvalita podzemných vôd. Vrtule zároveň predstavujú riziko pre vtáctvo, netopiere, včely a iný hmyz. 

Aktivista Fusek ešte dopĺňa, že aj z týchto dôvodov nedávno v platnom referende rakúski občania zakázali výstavbu veterných parkov v rakúskej spolkovej krajine Korutánsko.

Projektový manažér Ján Lacko na margo rakúskych elektrární spomína, že je pravdou, že dosluhujúce 20-ročné veterné turbíny majú výšku 60 metrov, ale plánujú sa meniť za vyššie. Tie nové pri obci Engelharstetten neďaleko Hainburgu majú podľa jeho slov výšku rovnakú či dokonca vyššiu, ako sa plánuje pri Stupave.

„V týchto obciach nemajú obyvatelia žiadny z problémov, ktorými odporcovia projektu v Stupave strašia," tvrdí Lacko s dôvetkom, že v opačnom prípade by zrejme v susednom Rakúsku boli masívne protesty proti výstavbe veterných elektrární.

Petičiari slovami nešetria

Ďalší kritici veterného parku prišli zasa s petíciou. Signatári, ktorí sú za zrušenie výstavby veterného parku pri Stupave, hovoria zväčša o „preinvestovaní" financií, ktoré Európska únia vyčlenila v Pláne obnovy a odolnosti SR na budovanie obnoviteľných zdrojov energie. 

Sú však sklamaní z toho, že primátor podľa nich neobhajuje záujmy obyvateľov mesta Stupavy, ale sa riadi požiadavkami investora. Chcú, aby predstavitelia mesta chránili Stupavu, a nie celú planétu.

„Také vážne rozhodnutie voči obyvateľom a vlastníkom pozemkov v Stupave musia urobiť sami občania, a nie pár poslancov, ktorí nemali vo svojich programoch budovanie veterných parkov," vraví Jozef Prosňák zo Stupavy.

Odporcovia hovoria o tom, že veterné turbíny budú poškodzovať vzhľad tejto lokality, spomínajú negatívne vplyvy na zdravie ľudí, ako napríklad hluk, svetelný smog, vibrácie, problém s likvidáciou, devastačné dôsledky na prírodu a vtáctvo či klesajúcu hodnotu ich nehnuteľností. 

„Veterné elektrárne sú neefektívne, narúšajú verejný priestor, škodia živým tvorom a vo svete sa od nich ustupuje. Investori sa preto snažia preniknúť do krajín, ktoré ešte nemajú najnovšie informácie," tvrdí Stupavčanka Zuzana Prepiaková. 

Lacko prízvukuje, že aktivitu kritikov veternej energetiky v Stupave vnímajú. „Distribuujú napríklad letáky o negatívnych vplyvoch tohto projektu, a to bez podloženia svojich tvrdení akýmikoľvek štúdiami či analýzami vplyvov v lokalite Stupavy," tvrdí.

„Je pochopiteľné, že ľudia majú obavy z niečoho, s čím nemajú skúsenosť," vraví zástupca investora, ktorý zároveň tvrdí, že na Slovensku štát za posledných 10 až 15 rokov, keď okolité krajiny a celý svet intenzívne budovali obnoviteľné zdroje vrátane veterných elektrární, vytváral skôr bariéry voči ich výstavbe.

Lacko spomína roky 2012 až 2021, keď bol štátom zavedený takzvaný stop-stav, pri ktorom nebolo reálne možné pripájať do siete obnoviteľné zdroje energie, nielen veterné elektrárne.

Dnes je podľa neho len v Európe v prevádzke viac ako 100-tisíc veterných turbín, a to aj v krajinách s prísnou legislatívou v oblasti ochrany životného prostredia a zdravia. „Na Slovensku máme v prevádzke iba päť veterných turbín, ktoré boli spustené do prevádzky v roku 2003 [Veterný park Cerová v okrese Senica, pozn. red.]," dodáva.

Ako vraví, verejnú diskusiu o týchto projektoch vrátane debaty o obavách obyvateľov, považuje ich spoločnosť za prínosnú. „Je však potrebné, aby sa viedla na základe faktov a dát, nie emócií," konštatuje projektový manažér s dôvetkom, že kľúčovým dokumentom bude práve správa o hodnotení o vplyvov na životné prostredie (EIA). 

Projektový zámer predstavila spoločnosť mestu minulý rok. Po stretnutí s jeho zástupcami aj na úrovni odborných komisií a dodatočných úpravách návrhu veterného parku plánujú vstúpiť do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) v najbližších týždňoch.

„Súčasťou tohto procesu je napríklad aj hluková štúdia, vyhodnotenie vplyvov na vtáctvo či netopiere. A v neposlednom rade aj na zdravie obyvateľov," konkretizuje Lacko a dodáva, že všetky štúdie a ich závery následne prerokujú s verejnosťou a s posudkom odborníka, ktorého vyberie ministerstvo životného prostredia. 

Lacko špecifikuje, že počas celého procesu EIA, ktorý môže trvať aj dva roky, môže verejnosť zasielať pripomienky a otázky, s ktorými sa musia zo zákona vyrovnať. „Proces EIA je z pohľadu verejnosti dôležitý, no nie je to povolenie výstavby," vysvetľuje projektový manažér s tým, že v prípade kladného výsledku procesu EIA prichádza povoľovanie stavby, ktoré má mestský úrad vo svojej kompetencii, a teda plne pod kontrolou.

Bude referendum?

Právnik Kovár sa obáva, že vedenie mesta chce obísť názor občanov, a tak na zastupiteľstve zmietlo zo stola otázku referenda. 

„Odmietli ho s argumentom, že ,na referendum by boli motivovaní prísť najmä odporcovia veterného parku’," vraví Kovár. 

Namiesto referenda, ktoré by bolo k dispozícii všetkým obyvateľom [Stupava má 13-tisíc obyvateľov s trvalým pobytom, no predpokladá sa, že v nej žije takmer 17-tisíc ľudí, pozn. red.], mesto plánuje zadať vybranej agentúre vykonanie prieskumu verejnej mienky so vzorkou tisíc ľudí, čo je podľa právnika len necelá desatina obyvateľov Stupavy. Právnik vyslovil obavu, že sa do prieskumu verejnej mienky zapoja aj tí, čo nemajú v meste trvalý pobyt, lebo agentúra nemá oprávnenie legitimovať respondentov.

Ak by sa podľa neho občania v platnom referende vyslovili proti veternému parku, tak by tým spoľahlivo a natrvalo zastavili projekt veterného parku. Výsledky platného referenda sú totiž pre mesto právne záväzné, a tak by Stupava nesmela zmeniť svoj súčasný územný plán tak, aby povoľoval výstavbu veterného parku.

„Investorovi by v takom prípade nepomohla ani EIA, ani nič iné. Zrejme z tohto dôvodu sa primátor a poslanci usilujú čím skôr potichu zmeniť územný plán mesta Stupava bez referenda," dopĺňa právnik.

Erika Piesecká z mestského úradu reaguje aj na otázku o referende, ktorým sa v prípade 50-percentnej účasti a väčšiny hlasov so zamietavým postojom dá plánovaný projekt zrušiť. Primátor aj poslanci namiesto neho radšej zvolili prieskum verejnej mienky, ktorým oslovia tisíc obyvateľov.

„Pre prieskum verejnej mienky prostredníctvom nezávislej agentúry kvantitatívnym prieskumom formou osobných rozhovorov sme sa rozhodli, aby sme poznali skutočný názor obyvateľov na tento projekt," tvrdí Piesecká.

Ako vraví, podľa odborníkov by na tento reprezentatívny prieskum v Stupave stačilo päťsto obyvateľov, ale rozhodli sa pre minimálne tisícku, aby mali čo najpresnejšiu odpoveď. Anketári budú podľa nej na rôznych miestach v Stupave, ktoré budú vopred známe, pričom zapojiť sa môže ktokoľvek, kto bude mať záujem.

„Ak jeho výsledky nebudú jednoznačné, nevylučujeme, že príde na rad aj referendum," vysvetľuje Piesecká s dôvetkom, že referendum má dva zásadné problémy. A to, že väčšiu motiváciu na účasť majú odporcovia zámeru než tí, ktorým výstavba v zásade neprekáža. „A pri nízkej účasti bude výsledok referenda neplatný," dopĺňa.

Ak prieskum podľa nej ukáže jednoznačné „nie", mesto sa týmto projektom nebude ďalej zaoberať. „Vieme však, že mnohí obyvatelia podporujú myšlienku zelenej energie a vítajú aj pravidelný ročný prínos do mestského rozpočtu, ktorý nám umožní zlepšiť kvalitu ich životov," vraví. 

Ak podľa nej, naopak, prieskum ukáže podporu výstavby, budú sa pýtať poslancov, či projekt podporia zmenou územného plánu alebo ešte bude potrebné referendum. „Všetko bude závisieť od jasnosti výsledkov prieskumu," dodáva. 

Z úst kritikov veterného parku zaznievajú aj slová o tom, že v iných krajinách sa dotknutým mestám dostávajú do rozpočtu za veterné turbíny aj dvakrát väčšie sumy, než je ponuka od investora pre Stupavu.

„Takúto informáciu nemáme potvrdenú. Keď sa však pozrieme na slovenský kontext, napríklad v Drahovciach, kde SPP plánoval výstavbu veterného parku a dohoda znela na približne 10-tisíc eur za jednu turbínu, tak ponuka od WSB pre Stupavu je podstatne štedrejšia," konštatuje Piesecká, pričom dopĺňa, že vyšší príspevok by, samozrejme, privítali. „No už dnes je návrh v porovnaní s inými prípadmi na Slovensku priaznivý," dodáva. 

Ministerstvo životného prostredia turbíny nechce

Rezort životného prostredia pre Štandard spresňuje, že pri posudzovaní veterných parkov je dôležité vnímať dva momenty, a to posudzovanie nových zámerov, ktorých dokumentácia ešte nebola predložená do procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie, a posudzovanie už existujúcich zámerov v procese EIA. 

„Po schválení novely zákona o EIA vládou, ktorú inicioval minister životného prostredia Tomáš Taraba, nebude možné pri nových projektoch vydať súhlasné stanovisko pre veterný park, ktorý nedisponuje súhlasným stanoviskom obce, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy," spresňuje odbor komunikácie envirorezortu. 

Ministerstvo zároveň objasňuje, že pri projektoch veterných parkov, ktoré už sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, zrejme nastane predloženie námietok zo strany samospráv a miestnych obyvateľov a následné rozkladové konanie. 

Pri posudzovaní projektov veterných parkov bude podľa odboru komunikácie klásť envirorezort dôraz na to, ako sa bude nakladať s odpadom z veterných parkov, pretože ide o dosiaľ nepokrytú oblasť.

„V oboch prípadoch však platí, že ministerstvo vedené Tomášom Tarabom nepodporuje výstavbu veterných parkov," tvrdí odbor s dôvetkom, že v súčasnosti rovnako nevedú proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) pre projekt veterného parku v Stupave.